Google na tohtoročnej vývojárskej konferencii I/O vyhlásil éru „agentic webu" — internetu, po ktorom sa nepohybujú len ľudia, ale aj AI agenti konajúci v ich mene. Jedným z pilierov tejto vízie je WebMCP (Web Model Context Protocol): navrhovaný webový štandard, vďaka ktorému web prestáva byť pre agenta len hromadou pixelov na odfotenie a stáva sa sadou nástrojov, ktoré môže priamo zavolať.

Znie to abstraktne, preto sme to v Starbomedia urobili po svojom: namiesto čítania cudzích blogov sme WebMCP nasadili na vlastný web. V tomto článku vysvetlíme, čo WebMCP je, ako funguje, čo znamená pre firmy a e-shopy — a podelíme sa o konkrétne skúsenosti, čísla a kód z implementácie, ktorá je podľa dostupných dát pravdepodobne jednou z prvých na Slovensku.

TL;DR — to podstatné za 60 sekúnd

• WebMCP je navrhovaný otvorený webový štandard (spoluautori z Googlu a Microsoftu, diskutovaný vo W3C), ktorý umožňuje webu deklarovať „nástroje" — funkcie, ktoré môže AI agent v prehliadači priamo zavolať namiesto klikania po stránke.
• Technicky ide o JavaScript API navigator.modelContext a anotácie HTML formulárov. Origin trial beží od Chrome 149 (jún 2026); podporu ohlásil aj Gemini in Chrome.
• Podľa analýzy publikovanej na freeCodeCamp (sken 111 076 najnavštevovanejších webov) zatiaľ žiadny veľký web nemá WebMCP v produkcii — sme na úplnom začiatku adopčnej krivky.
• WebMCP nenahrádza SEO ani AEO — je to vrchné poschodie pyramídy, ktorá stojí na sémantickom HTML, štruktúrovaných dátach a súboroch ako llms.txt.
• Na starbomedia.sk sme nasadili 3 WebMCP nástroje (~170 riadkov kódu). Dopad na rýchlosť webu: +1 KB JavaScriptu, Lighthouse skóre bez zmeny. Návod, ako začať, nájdete nižšie.

Čo je WebMCP a prečo vznikol

Dnešní AI agenti pracujú s webom prekvapivo neohrabane. Keď agentovi poviete „objednaj mi stôl na piatok", v pozadí sa deje približne toto: agent si „odfotí" stránku, z pixelov a DOM štruktúry háda, čo je tlačidlo a čo formulár, klikne, počká, znova odfotí, znova háda. Funguje to v demách, ale v praxi je to pomalé, drahé na tokeny a krehké — stačí, že sa zmení rozloženie stránky, a agent sa stratí.

WebMCP tento model obracia. Namiesto toho, aby agent hádal, web mu sám povie, čo sa na ňom dá robiť — formou štruktúrovaných nástrojov s názvom, popisom v prirodzenom jazyku a presnou schémou vstupov. Rezervačný systém deklaruje nástroj „zarezervuj stôl", e-shop „vyhľadaj produkt" či „pridaj do košíka", firemný web „odošli dopyt". Agent potom nevolá pixely, ale funkciu.

Nejde pritom o akademické cvičenie. Umelá inteligencia sa za posledné dva roky presunula z chatovacích okien do nástrojov, ktoré za používateľa konajú — a prehliadač je logické miesto, kde sa toto konanie stretáva s webmi firiem. Štandardizácia tohto rozhrania môže ovplyvniť, ako budú weby a agenti spolupracovať v najbližších rokoch — a kto pri tom bude určovať pravidlá.

Spoluautormi návrhu sú inžinieri Googlu a Microsoftu; verejne je na GitHube od leta 2025 a diskutuje sa vo W3C komunitnej skupine Web Machine Learning ako draft — teda zatiaľ návrh, nie hotový štandard. Na Google I/O 2026 dostal WebMCP hlavné pódium ako súčasť vízie agentic webu — spolu s oznámením, že Gemini in Chrome bude WebMCP API podporovať a že origin trial štartuje v Chrome 149.

Dôležitý kontext: názov sa odvoláva na Model Context Protocol (MCP) od Anthropicu, ktorý sa za posledný rok stal de facto štandardom pripájania AI modelov k externým nástrojom. WebMCP prenáša rovnakú myšlienku do prehliadača — o rozdieloch podrobnejšie nižšie. Ak vám pojmy ako AI agent či LLM ešte splývajú, odporúčame náš slovník pojmov.

Ako WebMCP funguje

Imperatívne API: navigator.modelContext

Základom je JavaScript API. Web pri načítaní zaregistruje nástroje — každý má názov, popis pre jazykový model a JSON schému vstupov:

if ('modelContext' in navigator) {
  navigator.modelContext.registerTool({
    name: 'vyhladaj_pojem',
    description: 'Vyhľadá pojem v slovníku online marketingu a vráti definíciu.',
    inputSchema: {
      type: 'object',
      properties: {
        pojem: { type: 'string', description: 'Napr. ROAS, PNO, CTR' }
      },
      required: ['pojem']
    },
    async execute({ pojem }) {
      const vysledok = await najdiVSlovniku(pojem);
      return { content: [{ type: 'text', text: vysledok }] };
    }
  });
}

Agent v prehliadači si vie zoznam nástrojov vypýtať, vybrať vhodný podľa popisu a zavolať ho s validovanými parametrami. Žiadne hádanie, žiadne klikanie naslepo.

Všimnite si dve veci. Po prvé, popis nástroja je písaný pre jazykový model — agent podľa neho rozhoduje, kedy nástroj použiť, takže kvalitný popis je pre „AI použiteľnosť" webu tým, čím je dobrý copywriting pre ľudí. Po druhé, schéma vstupov funguje ako kontrakt: agent nemôže poslať nezmyselné parametre a web presne vie, čo dostane. Je to API dizajn — len publikum tentoraz nie je vývojár, ale umelá inteligencia.

Deklaratívne API: anotované formuláre

Pre weby, ktoré nechcú písať JavaScript, návrh počíta aj s jednoduchšou cestou: existujúce HTML formuláre sa dajú označiť anotáciami, ktoré z nich spravia nástroj. Kontaktný formulár či vyhľadávanie tak môžu byť „agent-ready" prakticky bez programovania. Presná podoba anotácií sa ešte v špecifikácii usádza — aj preto je celé API zatiaľ experimentálne.

Čím sa WebMCP líši od MCP

Práve posledný riadok je podstatný: WebMCP je prvý štandard z tejto rodiny, ktorý mieri na bežné weby — nie na AI infraštruktúru. A keďže nástroje bežia viditeľne na stránke, používateľ vidí, čo agent robí, čo podľa dokumentácie Chrome buduje dôveru v celý proces.

Čo to znamená pre firmy a e-shopy

Krátkodobo: nič dramatické. Origin trial je čerstvý a reálni agenti, ktorí by nástroje volali, sa k používateľom ešte len dostávajú. Podľa analýzy na freeCodeCamp — autor skenoval 111 076 najnavštevovanejších webov sveta — nemal v máji 2026 WebMCP v produkcii ani jeden z nich. Pre porovnanie: robots.txt malo 83 % webov, sitemap 68 %. Sme teda v bode, kde bol kedysi responzívny dizajn či HTTPS — štandard existuje, adopcia je nulová a práve to je príležitosť.

Strednodobo sa však hra mení. Google integruje agentov priamo do Chromu, najrozšírenejšieho prehliadača na svete. Ak sa táto integrácia naplní podľa ohlásení, majitelia webov budú riešiť otázku, ktorú si doteraz klásť nemuseli: keď agent môjho zákazníka príde na môj web, dokáže s ním pracovať?

Konkrétne scenáre, ktoré dávajú zmysel už dnes premyslieť:

• E-shop: nástroje „vyhľadaj produkt", „zisti dostupnosť a cenu", „pridaj do košíka". Agent porovnávajúci ponuku pre zákazníka dokončí úlohu na pripravenom webe spoľahlivejšie — a web, s ktorým agent nevie pracovať, z porovnania potichu vypadne.
• Služby a rezervácie: „over voľný termín", „vytvor rezerváciu", „odošli dopyt". Menej vypadnutých objednávok z neohrabaného klikania.
• Obsahové weby: „vyhľadaj v článkoch", „vráť zhrnutie témy" — čistejšia cesta, ako sa stať zdrojom pre AI odpovede namiesto pasívneho čakania na scraping.

A kto môže pokojne počkať? Firmy, ktoré ešte nemajú zvládnuté základy — rýchly web, čistý obsah, štruktúrované dáta, funkčné meranie. Tam sa investícia do WebMCP podobá na montáž strešného okna do domu bez strechy. Rovnako neodporúčame experiment firmám, kde by zápisové nástroje (objednávky, rezervácie) museli obchádzať existujúce bezpečnostné procesy — na to je štandard primladý. Ekonomika experimentu je však priateľská: pri jednotkách hodín práce a nulových licenčných nákladoch je vstupná cena nižšia než pri väčšine marketingových testov, ktoré firmy bežne schvaľujú bez mihnutia oka.

Poctivá poznámka k výkonnostným číslam: po internete kolujú odhady, o koľko percent sú štruktúrované volania rýchlejšie či spoľahlivejšie než klikanie po obrazovke. Pri ich overovaní sme nenašli oficiálnu metodiku, takže ich v tomto článku nepoužívame. Logika je však priamočiara aj bez čísel — jedno volanie funkcie s validovanými parametrami je menej krokov, menej tokenov a menej miest na chybu než slučka „screenshot → analýza → klik".

Kam WebMCP zapadá vedľa SEO, AEO a GEO

V Starbomedia sa na pripravenosť webu na AI éru pozeráme ako na pyramídu — a WebMCP je jej vrchol, nie základ:

1. Sémantické HTML a čistý obsah — základňa. Crawlery aj agenti čítajú HTML; neprehľadný kód škodí všetkým vrstvám nad ním.
2. Štruktúrované dáta (schema.org) — strojovo čitateľný význam: produkty, FAQ, články, definície pojmov.
3. llms.txt — kurátorovaná mapa webu pre jazykové modely; lacný spôsob, ako AI systémom povedať, čo je na webe podstatné.
4. AEO/GEO optimalizácia obsahu — formát odpovedí, citovateľnosť, autorita. Písali sme o tom v článkoch GEO vs SEO a AI Overviews — kompletný sprievodca, pojem AEO máme aj v slovníku.
5. WebMCP — aktívne nástroje pre agentov, ktorí na web prídu konať, nie len čítať.

Dôležité poradie: ChatGPT, Perplexity ani AI Overviews dnes WebMCP nečítajú — tie kŕmia vrstvy 1 až 4. WebMCP obsluhuje novú kategóriu návštevníka: agenta v prehliadači. Kto preskočí základy a nasadí len „vrchol", stavia strechu bez domu.

Case study: ako sme starbomedia.sk pripravili na agentic web

Teóriu sme si chceli osahať v praxi, preto sme v júni 2026 nasadili celý balík na vlastný web. Tu je, čo presne sme spravili a čo z toho vyplynulo.

Tri nástroje, ktoré dávajú zmysel pre agentúrny web

1. starbomedia_zoznam_sluzieb — vráti zoznam našich služieb s URL a popismi. Najjednoduchší možný nástroj: statické dáta, žiadne riziko.
2. starbomedia_vyhladaj_pojem — prehľadá náš slovník 116 marketingových pojmov a vráti definíciu s odkazom. Zaujímavý je technicky: dáta slovníka sa načítavajú lazy importom až v momente, keď agent nástroj zavolá. Bežný návštevník nestiahne ani bajt navyše.
3. starbomedia_odoslat_dopyt — odošle dopyt cez náš existujúci kontaktný endpoint. Zámerne prechádza tými istými anti-spam vrstvami ako formulár pre ľudí a v popise nástroja má explicitnú podmienku: použiť len so súhlasom používateľa.

Celý komponent má približne 170 riadkov TypeScriptu. Pre porovnanie — autor spomínanej freeCodeCamp analýzy uvádza pri svojej implementácii 146 riadkov. Rádovo teda hovoríme o jednotkách hodín práce, nie o projekte na mesiace.

Čo sme sa naučili

1. Defenzívne programovanie nie je voliteľné. Špecifikácia sa hýbe — v obehu sú dve podoby registrácie nástrojov (registerTool aj provideContext), a čo platí dnes, nemusí platiť o kvartál. Náš komponent podporuje obe, všetko balí do feature detection a try/catch. V prehliadači bez WebMCP sa jednoducho nič nestane.

2. Core Web Vitals nemusia utrpieť — ak na to myslíte. Najväčšie riziko pre výkon nie je samotné API, ale dáta, s ktorými nástroje pracujú. Slovník pojmov má desiatky kilobajtov; keby sme ho zabalili do hlavného JavaScript bundlu, zaplatil by zaň každý návštevník. Lazy import to rieši. Výsledok po nasadení: +1 KB gzip v initial JavaScripte, Lighthouse Performance 97/100 pred aj po, kumulatívny layout shift 0 — merané kontrolovaným A/B porovnaním starého a nového buildu.

3. Nástroje na zápis si zaslúžia dvojnásobnú opatrnosť. Nástroj, ktorý odosiela formulár, koná v mene používateľa. Nechali sme ho prejsť všetkými ochranami, ktoré máme pre ľudí (honeypot, časová pasca, overenie e-mailu), a doplnili podmienku súhlasu priamo do popisu nástroja. K bezpečnosti sa ešte vrátime.

4. Otestovať sa to dá aj bez čakania na agentov. Chrome ponúka flag chrome://flags/#enable-webmcp-testing a oficiálne rozšírenie Model Context Tool Inspector, ktoré zobrazí registrované nástroje, umožní ich ručne volať a obsahuje aj vstavaného agenta na test v prirodzenom jazyku. Presný postup je v ďalšej kapitole.

„Nečakáme, kým sa agentic web stane mainstreamom. Radšej si pravidlá osaháme na vlastnom webe — a klientom potom vieme povedať, čo reálne funguje, nie čo sme čítali v cudzom blogu."

— Peter Štrbo, CEO Starbomedia

Súčasťou balíka boli aj spodné poschodia pyramídy: llms.txt s kurátorovanou mapou webu, DefinedTerm štruktúrované dáta na slovníku pojmov a séria úprav prístupnosti (sémantické FAQ, čistý focus order). Agent-readiness nie je jeden súbor ani jedno API — je to vlastnosť celého webu.

Ako začať: praktický postup pre váš web

Ak chcete WebMCP vyskúšať — či už zo zvedavosti, alebo ako prípravu na agentic web — odporúčame tento postup:

Krok 1: Najprv základy. Skontrolujte sémantiku HTML, štruktúrované dáta a zvážte llms.txt. Bez nich WebMCP nemá na čom stáť. (S auditom pripravenosti webu vieme pomôcť.)

Krok 2: Vyberte 2-3 nízkorizikové nástroje. Ideálne čisto na čítanie: vyhľadávanie v obsahu, zoznam produktov či služieb, kontrolu dostupnosti. Zápisové akcie (objednávky, formuláre) nechajte na druhú iteráciu.

Krok 3: Implementujte defenzívne. Feature detection ('modelContext' in navigator), podpora oboch podôb registrácie, try/catch, lazy loading väčších dát. Počítajte s tým, že API sa zmení.

Krok 4: Otestujte lokálne.

1. V Chrome zapnite chrome://flags/#enable-webmcp-testing a reštartujte prehliadač.
2. Nainštalujte rozšírenie Model Context Tool Inspector (GoogleChromeLabs).
3. Otvorte svoj web — uvidíte zaregistrované nástroje, ich schémy a môžete ich volať ručne aj cez vstavaného agenta.

Krok 5: Zvážte origin trial. Chrome od verzie 149 ponúka oficiálny origin trial — po bezplatnej registrácii domény budú mať nástroje k dispozícii aj reálni používatelia v triale, vrátane pripravovanej integrácie Gemini in Chrome.

Krok 6: Merajte dopad na výkon. Pred nasadením a po ňom si zmerajte Lighthouse/Core Web Vitals. Ako sme ukázali vyššie, pri správnej implementácii by mal byť rozdiel prakticky nulový.

Limity a riziká: čo treba vedieť, kým sa pustíte do práce

Je to experiment, nie hotový štandard. API môže zmeniť podobu, origin trial môže skončiť, a kým sa nepridajú ďalšie prehliadače, pokrytie používateľov bude obmedzené. Oficiálne termíny podpory mimo Chromu zatiaľ nikto nepotvrdil; Microsoft Edge sa ako spolunavrhovateľ logicky očakáva medzi prvými. Preto: malé, defenzívne implementácie, žiadne závislosti biznis procesov na WebMCP.

Bezpečnosť je otvorená téma. Tím Chromu sám upozorňuje na riziká: do popisov nástrojov sa dá schovať prompt injection útočiaci na agenta a výstupy nástrojov môžu agenta zavádzať. Praktici navyše upozorňujú, že otázky autentifikácie nástrojov zostávajú v návrhu zatiaľ otvorené. Z toho plynú praktické zásady: začínajte read-only nástrojmi, zápisové akcie chráňte rovnako ako formuláre pre ľudí a do popisov nástrojov píšte len to, čo by ste pokojne ukázali v zdrojovom kóde — pretože presne tam to je.

Agenti zatiaľ nevolajú. Treba povedať na rovinu: autor freeCodeCamp analýzy za 93 dní od nasadenia nezaznamenal jediné agentické volanie svojich nástrojov. Ani my po prvých dňoch neevidujeme nič iné — a vzhľadom na stav rolloutu Gemini in Chrome to ani neprekvapuje. WebMCP dnes nie je zdroj návštevnosti; je to investícia do pripravenosti a učenia sa.

Nie je to náhrada SEO. Klasické vyhľadávanie ani AI Overviews s WebMCP nepracujú. Rozpočet aj priority patria najprv obsahu, technike a autorite webu — WebMCP je nadstavba pre tých, ktorí majú základy hotové.

Záver: malý experiment dnes, výhoda zajtra

WebMCP je dnes presne tým, čím býva každý webový štandard na začiatku: technicky funkčný, prakticky nevyužitý a strategicky zaujímavý. Adopcia je nulová, agenti ešte nevolajú — a práve preto je vstupné okno také lacné. Pár hodín práce, jeden flag v Chrome — a o agentic webe viete z prvej ruky viac než väčšina trhu.

My v Starbomedia budeme nástroje na vlastnom webe ďalej rozvíjať a skúsenosti prenášať ku klientom — od AI služieb po prípravu webov na AI vyhľadávanie. Ak chcete vedieť, ako je na agentic web pripravený váš web, ozvite sa nám — radi sa pozrieme na celú pyramídu, nie len na jej špičku.